Druhy dreva a ich využitie
Drevo je od nepamäti obľúbeným materiálom. Obklopuje nás v každodennom živote. Záhradné stavby, exteriérový a interiérový nábytok, doplnky a dekorácie či mnohé iné drevené výrobky, ktoré denne využívame, sú dôkazom, že ani dnes drevo nestratilo na atraktívnosti. Dobré fyzikálne, estetické aj technologické vlastnosti z neho robia obľúbený a veľmi často využívaný materiál v stavebníctve, rezbárstve ale aj umení. Pozrite sa spolu s nami na mnohé zaujímavosti zo sveta drevín.
Čo v článku nájdete:
- História drevených stavieb
- Listnaté stromy – charakteristika a využitie
- AGÁT
- BUK
- BREZA
- ČEREŠŇA
- DUB
- JABLOŇ
- JASEŇ
- JAVOR
- JELŠA
- LIPA
- ORECH
- TOPOĽ
- Ihličnaté stromy – charakteristika a využitie
- BOROVICA
- JEDĽA
- SMREK
- SMREKOVEC
- Ťažba dreva
- Naše produkty
Je aj pre vás drevo stelesnením tradície a kultúry? Vnáša kus prírody do našich príbytkov, vytvára príjemnú a harmonickú atmosféru a zútulňuje priestor. Je nielen stavebným materiálom, ale aj nadčasovým doplnkom. Jedinečnou vlastnosťou, ktorá ho odlišuje od ostatných stavebných materiálov, je jeho špecifickosť. Vzhľadom na množstvo druhov drevín sa líši sfarbením, štruktúrou, vlastnosťami aj využitím. Na Zemi existuje viac ako 23 tisíc rôznych druhov stromov. A to je naozaj vysoké číslo, ktoré nám dáva príležitosť využiť širokú škálu farebnosti a textúr dreva.
Vedeli ste, že farba dreva sa odvíja aj od tvrdosti dreviny? Vo všeobecnosti platí, že tvrdšie drevo je tmavšie ako mäkšie. Najtmavším drevom na svete je eben a najsvetlejším drevom cezmína.
História drevených stavieb
Drevo sa využíva už po dlhé stáročia a aj dnes si udržiava pozíciu významného stavebného materiálu. Dôkazom jeho dlhej histórie ako stavebného materiálu na našom území je ľudová architektúra, drevenice na dedinách či domčeky v skanzenoch. Napadajú vám obce a dedinky ako Vlkolínec, Čičmany, Ždiar či Východná? Presne tie sú skvelým príkladom! Drevené domčeky v nich stoja už po niekoľko desaťročí.
Drevodomy, drevené chaty, domčeky či altánky sú dnes pomerne dopytovaným produktom. Sú to sofistikované stavby s mnohými možnosťami využitia. Kam až však siaha ich história?
Stredná Európa je oblasť mimoriadne bohatá na drevené stavby. Len málokde nájdete takú vysokú koncentráciu dochovaných historických drevených stavieb či objektov na takom malom území. Prečo sa na tomto území drevo využívalo omnoho viac, než iné materiály? Prvoradým faktorom, ktorý ovplyvňoval voľbu materiálu, bola v minulosti najmä ľahká dostupnosť a opracovateľnosť dreva. Zároveň aj technologické a estetické funkcie dreva zohrávali a stále zohrávajú významnú úlohu (nielen) v stavebníctve.
Minulý rok archeológovia objavili stavbu, ktorá je považovaná za najstaršiu zachovanú drevenú konštrukciu na svete. Ide o malú drevenú studňu objavenú pri Ostrove v Pardubickom kraji. Letokruhy na dreve datujú pôvod studne do rokov 5256 – 5255 pred naším letopočtom. Najstaršia opracovaná drevená konštrukcia na svete má tak viac ako sedemtisíc rokov.
V minulosti medzi časté drevené stavby na našom území patrili drevené zrubové obytné domy, stodoly, senníky, kôlne, koliby, hospodárske budovy či technické stavby, ako napríklad mlyny či sýpky. Drevené stavby mali väčšinu podobu zrubových domov a stavali sa bez základovej konštrukcie. Dom bol zvyčajne položený na plochých masívnych kameňoch, ktoré prenášali váhu obvodovej konštrukcie do pôdy. Dôkazom využívania dreva ako stavebného materiálu na našom území sú nielen spomínané drevenice, ale aj drevené kostoly, ktoré sa zachovali z 15. storočia. Stavali ich dedinskí tesári inšpirovaní sakrálnou mestskou architektúrou.
Pod kategóriu drevené stavby však nespadajú len vyššie spomínané budovy. Drevenou stavbou môže byť aj altánok. Altánky sú už po dlhé stáročia jedny z obľúbených exteriérových stavieb. Ich pôvod siaha až obdobia spred päťtisíc rokov.
Vedeli ste, že samotné slovo altánok ( v angl. „gazebo“) je spojením slova „gaze“ a latinskej prípony „ebo“ a v preklade znamená „budem hľadieť“?
Tento preklad je v podstate aj charakteristikou samotného altánku. Jeho častou funkciou je totiž slúžiť ako miesto, ktoré umožňuje vychutnávať si pohľad na okolitú krajinu. Aj altánky prešli počas histórie svojim vývojom. Obľubovali ich starí Egypťania, Rimania, Gréci ale aj Peržania. V stredoveku boli obľúbeným miestom na oddych v záhradách a dnes sú moderné záhradné altánky bežnou súčasťou mnohých záhrad a pozemkov. Chceli by ste vedieť viac o pôvode altánkov? Prečítajte si náš článok!
Drevené stavby sa však nestavali len na našom území. Ich výhody a benefity poznali v minulosti aj v iných kútoch sveta.
Približne 25 rokov pred naším letopočtom Viturbio, rímsky architekt a inžinier, napísal rozsiahle dielo o architektúre a technikách stavania v Ríme. Okrem poznámok o astronómii, slnečných hodinách či stavebných technikách a materiáloch obsahuje práca aj prvé opisy zloženia, vlastností a spôsobov využitia dreva. Aj napriek tomu, že starodávne civilizácie ako Rimania Gréci či Egypťania v nás evokujú honosnosť a hneď si predstavíme budovy z tehál či mramoru, v civilnej architektúre to bolo práve drevo, ktoré sa využívalo najčastejšie.
Vnímanie dreva ako cenného stavebného materiálu je intenzívne aj v krajinách severnej Európy, najmä v Škandinávii, kde bolo drevo vždy hlavným stavebným materiálom, vysoko ceneným svojimi izotermickými vlastnosťami. Zrubové domy predstavujú najstarší stavebný štýl. Aj keď dnes sú zruby rozšírené a populárne takmer po celom svete, v minulosti išlo o typické domy Škandinávcov, Rusov a obyvateľov iných častí severnej Európy.
V závislosti od rôznych druhov dreva sa odvíja aj jeho nasledovné využitie. Jednotlivé druhy dreva sa rozlišujú štruktúrou, sfarbením ale aj vlastnosťami.
Zaujíma vás, akým spôsobom je možné určiť daný druh dreva? Chceli by ste zistiť, z akého dreva je vyrobený váš nábytok či drevená stavba? Ešte pred tým, než sa spoločne pozrieme na jednotlivé druhy listnatých a ihličnatých drevín, sa môžete zastaviť pri spôsoboch určovania druhov dreva, o ktorých sa dočítate v našom článku.
Teraz, keď už viete, čo je tangenciálny rez či stržňové lúče, poďme sa pozrieť na jednotlivé druhy drevín a možnosti ich využitia.
Listnaté stromy – charakteristika a využitie
AGÁT
Charakteristika
Agát je najstabilnejšia a najpevnejšia drevina rastúca v našich zemepisných šírkach. Agátové drevo je tvrdé a častá je aj jeho výrazná kresba. Môžu sa na ňom vyskytnúť štruktúry ako široké tangenciálne letokruhy, husté radiálne štruktúry ale aj komplikované obrazce. Ide o kruhovo-pórovitú drevinu s obsahom živice, farbív a minerálnych solí. Agátové drevo sa vyznačuje veľmi dobrými technickými a biologickými vlastnosťami. Nechránené a neimpregnované agátové drevo vydrží v priemere 40 rokov. Pod strechou sa jeho životnosť zvyšuje na v priemere 100 rokov, pod vodou na 300 a vždy suché vydrží aj 500 rokov. Má dekoratívnu štruktúru, ktorá je typická širokou škálou farebností a kresieb. Agátové drevo škáluje od vanilkovej cez odtiene žltej, oranžovej a červenkastej až po odtiene šedo zelenej a hnedej.
Využitie
Agátové drevo sa prevažne využíva na výrobky, ktoré vyžadujú vysokú odolnosť voči poveternostným podmienkam a vonkajším vplyvom či drevokaznými škodcom. Drevo agátu je veľmi vhodné na využívanie v exteriéri. Vyrábajú sa z neho výrobky, pri ktorých je cieľom udržať čo najvyššiu odolnosť a tým aj životnosť. Z agátového dreva sa okrem tradičných výrobkov vyrábajú aj stolárske a nábytkárske výrobky či parkety, výnimkou nie je ani záhradný nábytok, terasové dosky či fasádne obklady.
BUK
Charakteristika
Bukové drevo patrí k najznámejším a najpoužívanejším. Buk je v našich končinách pomerne rozšírenou drevinou a má veľký hospodársky význam. Bukové drevo sa radí k stredne ťažkým a tvrdým drevám, je mierne pružné a ľahko sa opracováva. Obsahuje lignín, vďaka čomu je po zahriatí dobre tvarovateľný. Zároveň sa dobre povrchovo upravuje. Tieto vlastnosti z neho robia materiál vhodný na spracovanie. Menšou nevýhodou však je, že vo vlhkom prostredí môže bukové drevo napučať. Bukové drevo rýchlo schne, no intenzívne zosychá a často sa v ňom vytvára tzv. „nepravé jadro“, čím sa stáva náchylnejšie na napadnutie drevokazným hmyzom. Bukové drevo sa vyznačuje hnedo-ružovou, ružovkastou, krémovou či bielou farbou bez výrazných letokruhov.
Využitie
Vďaka svojej ohybnosti sa bukové drevo často využíva na výrobu ohýbaného nábytku, konštrukčných rámov čalúneného nábytku či dokonca pracovných nástrojov alebo športových potrieb. Bukové drevo sa dobre lepí a takéto lepené bukové drevo sa využíva aj na výrobu schodov a podláh. Využíva sa dokonca aj v potravinárstve, napríklad pri výrobe drievok k nanukom, varešiek či dosiek na krájanie.
BREZA
Charakteristika
Poznávacím znamením brezy je jej biela kôra s občasnými čiernymi fľakmi. Breza je nenáročná drevina, ktorá rastie takmer všade. Vďaka tisíckam okrídlených plodov sa rýchlo množí a dokáže sa dostať aj na miesta, kam iné stromy nie, ako napríklad na vrchy starých komínov či strechy panelákov. Brezové drevo je pevné, stredne tvrdé a dá sa ľahko ohýbať. Môže však podliehať poveternostným vplyvom, najmä dažďom a je náchylné k navlhnutiu a napadnutiu hubami. Drevo brezy sa vyznačuje svetlou, zväčša bielou farbou, ktorá sa v závislosti od podmienok a prostredia, kde breza rástla, môže meniť. Ak breza rástla vo vlhkom prostredí, môže sa okolo jej drene objaviť tmavohnedý až čierny pruh.
Využitie
Pri výrobkoch z brezového dreva sa často ponecháva aj jeho kôra ako unikátny prvok. Brezové drevo sa využíva najmä v rezbárstve a sústružníctve a vyrábajú sa z neho napríklad vázy, svietniky, drevené soľničky či koreničky. Z brezového dreva je možné vyrábať aj pekné misky. Brezové drevo je možné využiť aj ako súčasť štýlového nábytku či doplnkov.
ČEREŠŇA
Charakteristika
Okrem chutných plodov čerešne možno využívať aj jej drevo. Vyznačuje sa tvrdosťou, pružnosťou a je možné ho ľahko opracovávať. Drevo čerešne je potrebné chrániť pred priamym slnečným žiarením, inak sa môže stať, že stmavne. Čo sa týka sfarbenia, jadro čerešňového dreva má červenohnedú farbu pripomínajúcu mahagónové drevo a beľová časť je skôr smotanová až ružová.
Využitie
Cena čerešňového dreva je o čosi vyššia, preto sa nezvykne používať na výrobu masívnych konštrukcií. Častejšie sa využíva na výrobu umeleckých predmetov a výnimkou nie sú ani drevené podlahy či vykladané kazetové stropy. Čerešňové drevo je obľúbené aj pri dekoračnom dyhovaní a využitie nachádza aj v rezbárstve či sochárstve.
DUB
Charakteristika
Dubové drevo je trvanlivé a vyznačuje sa pevnosťou a húževnatosťou. Je na ňom badať výrazné letokruhy a stržňové lúče. Dubové drevo je vhodné na úpravu dlátom, dobre sa lepí aj morí. Dub je známy najmä pre svoju pevnosť a trvanlivosť, aj preto je jeden z najžiadanejších druhov dreva. Ide o odolnú drevinu, ktorá zvládne aj náročné poveternostné vplyvy či pôsobenie vody. Dobre odoláva striedaniu sucha a vlhka. Sfarbenie dubového dreva je svetlohnedé s tmavohnedým jadrom.
Využitie
V minulosti sa dubové drevo využívalo tam, kde bolo potrebné zabezpečiť odolnosť voči vonkajším vplyvom ako napríklad pri mlynských kolách, mostoch či lávkach. Dnes sa využíva aj na výrobu veľmi kvalitného a drahého nábytku z masívu.
JABLOŇ
Charakteristika
Drevo jablone je ťažké, tvrdé, pevné a ohybné. Schne pomaly a vyznačuje sa dobrou opracovateľnosťou. Nevýhodou tejto dreviny je náchylnosť k zosychaniu a praskaniu pri jej štiepení a sušení. Farba jabloňového dreva sa môže rôzniť od odtieňov krémovo hnedej, žltej cez oranžovú a ružovú až po červenú.
Využitie
Drevo jablone je možné využívať pri výrobe nábytku, najmä v prípadoch, kedy sa kladie veľký dôraz na odolnosť. Môže ísť o stoly, dvere či schodiská. Využíva sa aj v rezbárstve a sústružníctve. Naparením získava jabloňové drevo teplý červenkastý odtieň.
JASEŇ
Charakteristika
Táto drevina sa vyznačuje veľmi dobrou pružnosťou a opracovateľnosťou. Jaseň ponúka širokú škálu textúr a kresieb. Ide o veľmi pružné drevo, ktoré je s pomocou pary veľmi ľahko ohýbateľné. Zaradzuje sa medzi svetlé odrody drevín a má smotanovo bielu farbu so svetlohnedým jadrom.
Využitie
Jaseňové drevo sa skvele hodí na výrobu ohýbaného nábytku a na výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s potravinami, keďže nemá výraznejšiu chuť ani vôňu. Využíva sa aj na výrobu drevených obkladov, podláh či športového náčinia, akými sú napríklad sánky či hokejky.
JAVOR
Charakteristika
Anatomickou stavbou sa javor podobá buku, má aj podobnú hmotnosť a hustotu. Javorové drevo však pracuje o čosi menej. Patrí medzi jednu z najsvetlejších tuzemských drevín. Vyznačuje sa smotanovo slonovinovo krémovou až bielou farbou a nemá farebne odlíšené jadro.
Využitie
Javor je drevina, ktorá sa využíva vo forme masívu aj dýh. Môže sa z neho vyrábať nábytok, ako postele, stôl, stoličky ale aj obklady interiérových stien. Využitie nachádza aj v rezbárstve na výrobu hračiek či drobných úžitkových predmetov.
JELŠA
Charakteristika
Jelšové drevo je mäkké, menej kvalitné a má nižšiu životnosť. Vo vodnom prostredí však stvrdne a je veľmi trvanlivé. Vyznačuje sa dobrými obrábacími vlastnosťami a dobre vzdoruje vlhku a udržiava si stály tvar. Dobre sa lepí a farbí a vyznačuje sa nižšou cenou. Ľahšie však podlieha hnilobe a pri zvýšenej záťaži sa môže nechcene ohýbať. Jelšové drevo je typické červenkastým odtieňom podobným jantáru.
Využitie
Vzhľadom na nižšiu cenu sa jelšové drevo využíva ako imitácia iných drevín u začínajúcich rezbárov. Kvôli svojej ohybnosti sa využíva prevažne na menšie a kompaktnejšie kúsky nábytku ale aj hračky či hudobné nástroje.
LIPA
Charakteristika
Lipové drevo je mäkké a ľahko sa opracováva. Má hustú štruktúru, čo vedie k nízkej náchylnosti k štiepeniu. Výhodou je, že po vysušení lipové drevo nepodlieha vysychaniu, dobre sa lepí, morí aj farbí. Patrí však k menej trvanlivým druhom drevín. Nemalo by prichádzať do kontaktu s priamym slnkom a bez vhodnej ochrany ho často napádajú červotoče. Sfarbenie lipového dreva je svetlé, zvyčajne bielej až sivastej farby.
Využitie
Lipa, podobne ako jaseň, sa využíva na výrobky, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, ako napríklad misky či nádoby. Využíva sa aj na výrobu hračiek či bižutérie. Lipa má svoje umiestnenie aj v umeleckom rezbárstve a stolárstve.
ORECH
Charakteristika
Orechové drevo je v našich končinách pomerne dostupné. Vyznačuje sa tvrdosťou a typickou kresbou, vďaka ktorej je pomerne cenené. Orech má dobré ohýbacie vlastnosti a dobre sa opracúva. Ide o trvanlivú a odolnú drevinu s bielosivým sfarbením a tmavohnedým až tmavočerveným jadrom.
Využitie
Na orechovom dreve sa ľahko tvoria preliačiny, preto sa využíva prevažne na menšie časti nábytku. Vzhľadom na svoju výnimočnú farbu sa uplatňuje aj v umeleckom rezbárstve a stolárstve na dyhovanie či vykladanie.
TOPOĽ
Charakteristika
Ide o rýchlo rastúcu mäkkú a ľahkú drevinu, ktorá neuvoľňuje živicu a málo pracuje. Vyznačuje sa dobrou savosťou a tým sa aj dobre lepí a morí. Drevo topoľa sa podobá lipovému, vyznačuje sa sivobielym sfarbením bez výrazných letokruhov.
Využitie
Topoľ sa často využíva na výrobu nábytkov. Dôvodom je jeho dobrá schopnosť prijímať lepidlo a zároveň málo pracuje. Okrem toho sa z topoľového dreva vyrábajú aj obklady v suchých saunách. Výnimkou nie je ani výroba domácich potrieb.
Ihličnaté stromy – charakteristika a využitie
BOROVICA
Charakteristika
Borovica patrí medzi dreviny s nižšou hustotou. Obsahuje množstvo živice, ktorá jej zabezpečuje dlhšiu trvanlivosť na vzduchu ale aj vo vode. Vydrží aj na miestach, kde sa strieda sucho a vlhko, teplo a chlad. Ide o ľahkú a pružnú drevinu. Je žiadaná aj pre svoju bohatú kresbu letokruhov. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou voči poveternostným vplyvom, červotočom či drevokaznému hmyzu. Beľová časť má smotanovo biele sfarbenie a jadro je oranžovo hnedé.
Využitie
Borovicové drevo má široké priemyselné využitie. Vyrába sa z neho nábytok, trámy, okná, dvere, podlahy, ale aj exteriérové prvky, akými sú napríklad záhradné stavby. Pre vysoký obsah živice sa využíva aj v chemickom priemysle.
JEDĽA
Charakteristika
Jedľa je mäkký, ľahký a pružný typ dreviny, ktorá sa dobre opracúva, štiepi, morí no horšie impregnuje. Využitie jedľového dreva je limitované výskytom hŕč. Má menší obsah živice, preto je aj jej odolnosť o čosi nižšia. Pri poškodení kôry zo stromu vyteká tekutina, ktorá sa taktiež nazýva živica a využíva sa v liečiteľstve. Jedľové drevo má žltohnedú farbu s červenkastým nádychom bez výrazného jadra.
Využitie
Mladé jedle sa často využívajú ako vianočné stromčeky. Jedľové drevo sa využíva v stavebníctve, najčastejšie ako stavebné rezivo. Používa sa na výrobu strešných konštrukcií, rámov drevostavieb či okien, balkónov alebo schodísk.
SMREK
Charakteristika
Ide o pevnú a pružnú drevinu. Smrekové drevo má jasne vyobrazené letokruhy a je typické svojim leskom. Po vysušení drevo smreku obsahuje väčší podiel vzduchu ako borovica či jedľa, a preto sa skvelo hodí ako tepelný izolant. Vyznačuje sa smotanovo bielou, žltou až hnedou farbou bez viditeľného jadra
Využitie
Využitie nachádza smrekové drevo predovšetkým v stavebníctve. Vyrábajú sa z neho drevené chaty, zruby, domčeky či altánky. Okrem toho sa využíva na výrobu trámov, krovov a debnení či podlahových dosiek alebo hranolov.
SMREKOVEC
Charakteristika
Smrekovcové drevo je mimoriadne odolné a trvanlivé. Svojimi vlastnosťami predstihuje borovicové aj smrekové drevo. Typickou vlastnosťou je aj jeho ľahká opracovateľnosť. Smrekovcové drevo sa suší pomalšie, niekedy sa môže zdeformovať či popraskať alebo môže dôjsť k vytekaniu živice. Má žltohnedú beľ a červenohnedé jadro a vyniká aj svojou textúrou
Využitie
Smrekovec sa využíva na výrobu masívneho nábytku, schodov či zábradlí. Okrem toho sa z neho vyrábajú aj terasové podlahy, fasádne obklady či šindle.
Ťažba dreva
Kým sa drevo dostane do našich príbytkov či záhrad, prejde pomerne dlhou cestou. Od momentu, kedy je zasadený strom cez jeho výrub, následné technologické spracovanie dreva, jeho schnutie, ošetrenie a príprava na predaj, až po výrobu a nákup daných produktov a výrobkov. To je len krátke a stručné zhrnutie toho, čo všetko sa s drevom musí urobiť, kým sa stane nábytkom, záhradným domčekom, podlahou či hudobným nástrojom.
Druhy ťažby dreva upravuje Zákon č. 100/1977 Zb. (Zákon Slovenskej národnej rady o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva. Podľa §10, ods. 1 sa môže ísť o tri druhy ťažby dreva. Ťažba dreva, ktorá sa vykonáva pri výchove a obnove lesných porastov v rozsahu a do výšky určenej lesnými hospodárskymi plánmi (úmyselná ťažba), pri vyňatí lesného pozemku z lesného fondu a pri odlesňovaní lesných pozemkov pre potreby lesného hospodárstva (mimoriadna ťažba) a pri odstraňovaní následkov mimoriadnych prírodných vplyvov alebo inej škodlivej činnosti (náhodná ťažba).
Vo všeobecnosti sa ťažba dreva realizuje v hospodárskych lesoch. Tie definuje Zákon č. 326/2005 Z.z. (Zákon o lesoch) ako lesy, ktoré nie sú ochrannými lesmi alebo lesmi osobitného určenia a ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov.
Aj ťažba či výrub dreva podlieha zákonom. Podľa Zákona č. 100/1977 Zb., § 19, ods. 1 sa v lesoch okrem iného zakazuje aj svojvoľný výrub stromov a krov. Ide o priestupok, za ktorý hrozí udelenie pokuty. Ťažba na lesnom pozemku sa môže vykonávať len na základe rozhodnutia alebo písomného súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára. Platí, že vyťažené drevo je potrebné označiť čitateľnou registrovanou ciachou najneskôr pred jeho odvozom.
Po ťažbe drevo putuje k nákupcom, ktorí vykupujú drevo na rôzne druhy využitia za účelom následného predaja. Samozrejme, drevo prebieha procesmi rôzneho spracovania a sušenia. Drevo sa môže dodávať v rôznych podobách, napríklad ako guľatina, stolárske rezivo, stavebné rezivo či palivové drevo. Tak drevo putuje k výrobným spoločnostiam a prechádza premenami až sa z neho stane konečný výrobok.
Ako prebieha proces u nás? Naše drevené stavby vyrábame z kvalitného smrekového a borovicového dreva, ktoré má škandinávsky alebo sibírsky pôvod. Proces výroby drevených stavieb má niekoľko fáz. Prvou je pílenie dreva na tzv. „fošne“, čiže rezivo, ktoré sa ukladá na seba tak, aby cez neho mohol prechádzať vzduch. Následne drevo prechádza prirodzeným a dlhodobým sušením na voľnom priestranstve po dobu troch rokov. Ďalej sa dosušuje v špecializovaných sušičkách aby jeho vlhkosť nepresiahla 14-16%. S pomocou moderných technológií materiál ďalej opracovávame a premieňame na finálny výrobok. Posledným no nie menej dôležitým krokom je aj impregnácia dreva ešte pred tým, než sa záhradný altánok, domček či chatka dostanú k vám.
Drevo je mimoriadne obľúbený materiál s nekonečnými možnosťami využitia. Ak ste doteraz mali nejaké otázky týkajúce sa dreva, veríme, že po prečítaní tohto článku v tom máte o čosi jasnejšie. Ak by ste však mali ďalšie otázky, prípadne by vás zaujímali iné zákutia dreveného sveta, sme tu pre vás. Pokojne nám napíšte!
